Daniela Žilinčíková

Prichádzam do Kielc polnočným rýchlikom. Na stanici ma čaká Zbyšek, pohotovostný „tato“, už sa poznáme niekoľko rokov a vďaka nemu a jeho žene sa môže konať moja dvojtýždňová stáž v Centre pomoci rodine v Kielcach. Pohotovostná rodina mi na ten čas ponúkla ubytovanie. I keď som zvažovala, či ich nebudem zaťažovať, rozhodla som sa prijať ich ponuku.

Ponúkam Vám niekoľko zápiskov z môjho života v tejto výnimočnej rodine.

Bola to voľakedy taká bežná poľská rodina. Mali 6 svojich detí, ktoré postupne odrastali, veľký dom a veľké srdce. Zobrali si do pestúnskej starostlivosti Karola. Postupne zistili, že má fetal alkoholový syndróm, napriek tomu mu poskytli domov. Pred piatimi rokmi Mestské centrum pomoci rodine robilo kampaň Vymeňme detský domov za rodinu. V rámci kampane sa hľadali aj rodiny, ktoré by chceli robiť pohotovostné náhradné rodiny. Lotyszovci sa prihlásili a, prešli prípravným kurzom a získali certifikát pestúnska rodina so statusom pohotovostnej rodiny.

Postupne prichádzali deti....a odchádzali...za 5 rokov prešlo ich rodinou asi 20 detí vo veku 0 – 3 roky.

Celý článek ke ztažení níže.