doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD; Slovenský výbor pre UNICEF

Rozpad Československa v roku 1992 znamenal nielen vytvorenie dvoch samostatných štátov, ale po 47 rokoch aj postupnú zmenu právneho prostredia, v ktorom obyvatelia oboch štátov žijú. V niektorých slovenských legislatívnych ustanoveniach ide zrejme skôr o potrebu navonok deklarovať odlišnosť - a tak máme napr. diagnostické centrá miesto diagnostických ústavov a miesto výchovných ústavov najprv reedukačné domovy a nedávno (od septembra 2008) reedukačné centrá. V niekoľkých iných prípadoch ide o progresívne prvky v systéme výchovy a starostlivosti.

Takým prvkom bola nepochybne aj „novinka“ v Zákone o školských zariadeniach 279/1993 Z.z. - profesionálna náhradná výchova v rodine. Legislatívne je to forma ústavnej výchovy (dnes ústavnej starostlivosti) realizovanej v rodine na základe zamestnaneckého vzťahu profesionálneho rodiča a zariadenia, ktoré môže takúto formu ústavnej starostlivosti realizovať. Inak povedané:

a) dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou alebo predbežným opatrením súdu je v evidencii detského domova alebo iného oprávneného zariadenia,
b) ústavná výchova (starostlivosť) dieťaťa sa realizuje v domácom prostredí profesionálneho (náhradného) rodiča,
c) profesionálny (náhradný) rodič je zamestnancom príslušného zariadenia.
Ak dnes hovoríme o tejto forme realizácie ústavnej výchovy (starostlivosti), je to preto, že sa aj v Česku niekoľko rokov uvažuje o zmenách v legislatíve (napr. presun detských domovov do sociálneho rezortu, vytvorenie profesionálnych náhradných rodín) a Slovensko sa uvádza ako argument, kde to takto dobre funguje.

Tri etapy vývoja profesionálnej (náhradnej) rodiny

Profesionálne (náhradné) rodiny prešli troma etapami, ktoré priamo súviseli so zatiaľ troma odlišnými právnymi rámcami pre nich – už spomínaným Zákonom 279/1993 Z.z., neskôr Zákonom o sociálnej pomoci 195/1998 Z.z. a v súčasnosti Zákonom o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele 305/2005 Z.z. Keďže nejde vôbec o zmeny „kozmetické“ , ale významné, vyvstáva tu zásadná dilema:

Sú zmeny v legislatíve súvisiace s profesionálnou (náhradnou) rodinou skôr politickým rozhodnutím, alebo rozhodnutím odborným?

Odpoveď nie je jednoduchá a iste ani celkom jednoznačná. Aké sú ale fakty?

• V roku 1994 vznikli v školskom rezorte prvé profesionálne náhradné rodiny a ich úlohou bola profesionálna náhradná výchova v rodine (s akcentom na každé slovo tohto pojmového spojenia). Jej profesionalita bola chápaná nielen na úrovni zamestnaneckého pomeru na pozícii vychovávateľa, ale aj v zmysle kvalifikačných predpokladov. Cieľovou skupinou boli totiž deti, ktoré boli tak emocionálne a sociálne narušené, že ich nebolo vhodné umiestniť nielen do bežných detských domovov, ale aj do inej „neprofesionálnej“ formy náhradnej rodinnej výchovy. Išlo teda o vcelku úzko špecifikovanú cieľovú skupinu detí. Za podstatné sa považovalo spojenie odbornosti „rodiča“ a emocionálnej a sociálnej opory rodinného prostredia.
  Už v prvých rokoch sa ozývali niektorí odborníci (najmä okolo Občianskeho združenia Návrat), že profesionálna náhradná rodina by mohla byť „univerzálnym“ riešením pre všetky deti v detských domovoch a následne sa realizovala aj transformácia časti detských domovov Istebné a Necpaly na profesionálne náhradné rodiny. Táto transformácia jednak pootvorila Pandorinu skrinku so znižovaním nárokov na profesionalitu vychovávateľa – rodiča, jednak na to, ktoré deti by mali byť cieľovou skupinou pre profesionálne (náhradné rodiny). Za prvé štyri roky vzniklo 7 profesionálnych rodín, ktoré prijali 13 detí.
• Od roku 1997 prešli detské domovy pre deti do 3 rokov a detské domovy pre trojročné a staršie deti z rezortu zdravotníctva a školstva do rezortu sociálnych vecí. Pri tvorbe novej legislatívy sa správal sociálny rezort v otázke profesionálnych rodín spočiatku veľmi zdržanlivo, uvažoval aj o ich zrušení (s nie celkom korektnou argumentáciou, že takúto formu iné štáty nemajú). Napriek tomu (najmä vďaka NGO) bolo v roku 2002 už 71 profesionálnych rodičov, ktorí sa starali o 145 detí. Bolo to obdobie, keď sa presadila koncepcia profesionálnej rodiny ako „lepšej“ alternatívy detského domova. Kladom bolo, že sa zjednocovali podmienky profesionálnych rodín.
  Dôležitým faktom je, že sa v oboch etapách profesionálna náhradná rodina chápala ako
  dlhodobá forma výchovy a starostlivosti o dieťa.
• Od septembra 2005 nastal zásadný obrat. Zákon 305/2005 Z.z. hovorí, že profesionálna rodina má prednosť pred inými formami ústavnej starostlivosti (výchovy) a ide o formu krátkodobej starostlivosti. Z nie veľmi chceného dieťaťa sa stalo odrazu dieťa favorizované. Pozornému čitateľovi zákonov nepochybne neunikli ďalšie štyri fakty:
• Z pôvodného názvu profesionálna náhradná rodina a profesionálna náhradná výchova v rodine ostala iba profesionálna rodina.
• Z dlhodobej formy výchovy a starostlivosti sa stala forma krátkodobej starostlivosti. V praxi je to riešenie najmä pre menšie deti, kým sa pre ne nenájde iná „dlhodobá“ náhradná rodina alebo sa nevrátia domov.
• Profesionálne rodičovstvo sa stáva domácim zamestnaním bez osobitnej požiadavky na stredoškolské pedagogické či špeciálno-pedagogické vzdelanie.
• Profesionálne rodiny nemôžu zriaďovať domovy sociálnych služieb (české ústavy sociální péče), pretože nerealizujú ústavnú starostlivosť (výchovu).
  V súčasnosti máme približne 300 profesionálnych rodičov, ktorí sa starajú (vychovávajú?) cca 500 detí.

Dôsledky a riziká

Prvým problémom sú profesionálni rodičia a deti, ktorí vstupovali do tejto formy ako dlhodobej výchovy a starostlivosti. Ich spravidla veľmi dobrý vzťah s deťmi a pre dieťa potrebná stabilita prostredia sú ohrozené tým, že sa riaditelia domov sociálnych služieb či zriaďovateľ takýchto štátnych zariadení (sú nimi určené úrady práce sociálnych vecí a rodiny), rozhodnú dodržiavať platnú legislatívu. Tá je oveľa „hmatateľnejšia“, ako právne síce tiež požadovaný, ale trocha abstraktný „najvyšší“ záujem dieťaťa. A tak sa profesionálny rodič môže stať ľahko nezamestnaným a dieťa môže byť umiestnené napr. do pestúnstva.

Druhým problémom je krátkodobosť. V praxi je to niekoľko mesiacov, ale aj dva roky a viac. Čím je pobyt dlhší, tým je pravdepodobnosť pripútania dieťaťa i profesionálneho rodiča väčšia. Osobitne to platí pri menších deťoch. Ak je napr. šesťmesačné dieťa umiestnené v profesionálnej rodine ďalších 6 mesiacov, odžilo si v nej polovičku života. A potom prežíva svoje ďalšie odmietnutie. Niektorí sociálni pracovníci požadujú od profesionálnych rodičov, aby s dieťaťom nenadviazali „blízky vzťah“. Opakovane sa vyskytujú dva modely:

a) Profesionálny rodič a dieťa nadviažu blízky vzťah, profesionálny rodič si chce dieťa nechať dlhodobo aj s tým, že si ho vezme do pestúnstva. Zamestnávateľ, resp. príslušný sociálny pracovníkov zriaďovateľa mu „nadviazanie blízkeho vzťahu“ vyčítajú ako profesionálne zlyhanie alebo ako špekuláciu, ktorou chce „predbehnúť“ iných žiadateľov o pestúnstvo.
b) „Emocionálne odolný“ profesionálny rodič vráti dieťa späť do detského domova s tým, že chce prijať iné, menej problémové.

Tretím problémom je odborný a osobnostný potenciál (vrátane motivácie) profesionálnych rodičov. Deti odmietané, emocionálne a sociálne narušené, často s ďalším zdravotným i zmyslovým postihnutím, potrebujú odborne pripravených a osobnostne zrelých profesionálnych rodičov. V porovnaní s obdobím pred rokom 2005 je tu negatívny posun.
a) Riaditelia detských domovov sú zriaďovateľmi hodnotení na základe aj takýchto dvoch kvantitatívnych kritérií: koľko majú profesionálnych rodín a koľko detí vrátili do biologickej rodiny. Súčasná situácia boomu profesionálnych rodín vedie teda viac k náboru profesionálnych rodičov, ako ich výberu.
b) Zákon v kontexte toho, že ide o domáce zamestnanie, znížil kvalifikačné požiadavky na profesionálnych rodičov.
V praxi to znamená častejšie zlyhanie profesionálnych rodín, „putovanie“ detí z jednej profesionálnej rodiny do inej profesionálnej rodiny (spravidla s medzi –pobytom v detskom domove). To, že ide o situáciu vážnu, ilustrujeme dvoma príkladmi:
• Jeden z úradov práce dokonca realizoval pilotný „rekvalifikačný kurz profesionálneho rodičovstva“ určený vybraným evidovaným nezamestnaným. Jeho absolventi, našťastie, túto formu nevykonávajú.
• Osobnostne nezrelá 25 ročná žena, slobodná matka, ktorá nezažila ani biologickú, ani náhradnú rodinu (jej matka bola psychicky chorá a ona ako problémová prešla viacerými detskými domovmi), sa stala profesionálnym rodičom.

Štvrtým problémom je to, či sú súčasné zmeny spojené skôr s odbornými alebo inými (politickými, ekonomickými) motívmi.
a) Je známa dlhodobá rivalita medzi rezortom školstva a rezortom sociálnych vecí. Nie náhodou sa pod gesciou sociálneho rezortu zmenila ústavná výchova na ústavnú starostlivosť a profesionálna náhradná výchova v rodine na profesionálnu rodinu. Aj výchovné skupiny v detských domovoch vypustili s názvu prívlastok výchovná.
b) Slovensko politicky deklarovalo, že deti do 2 rokov (tak, ako je to napr. v Slovinsku) nebude mať v detských domovoch. Profesionálna rodina tu plní nepochybne aj túto politickú objednávku.
c) Proklamovaná transformácia detských domovov viedla k tomu, že ročné náklady na 1 dieťa v detskom domove sú až 10 000 EUR. V profesionálnej rodine sú náklady minimálne o 1/3 nižšie.

Záver

Sme veľmi vzdialení od toho, aby sme spochybňovali užitočnosť dobrého rodinného prostredia pre zdravý emocionálny, sociálny, kognitívny i fyzický vývin dieťaťa. Sme však vzdialení aj od toho, aby sme prijali ako pravdivý fakt, že pre každé dieťa je zlá rodina lepšia, ako dobre fungujúca neveľká inštitúcia. Pre náhradné a profesionálne rodiny to platí ešte viac, ako pre rodiny biologické.

Literatúra:
Zákon o školských zariadeniach 279/1993 Z.z.
Zákon o sociálnej pomoci 195/1998 Z.z.
Zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele 305/2005 Z.z.

Zdroj:

Problémy současné rodiny a náhradní rodinná péče
Sborník příspěvků z konference
mezinárodní konference
24. – 25. června / júna 2009
Olomouc
s.131-136

ISBN 978-80-7399-8

Univerzita Palackého v Olomouci
Pedagogická fakulta
Ústav pedagogiky a sociálních studií

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Pedagogická fakulta
Katedra sociálnej práce

Převzato z http://anv.cz/odborne/244-nove-dilemy-profesionalych-rodin