Článok Mareka Roháčka, spoluzakladateľa Návratu, o partnerstve medzi rodičom a odborníkom, ktoré tvorí základ skutočnej pomoci dieťaťu.

Pohľad prvý – zo života

Je verejným tajomstvom, že to, čo sa dnes volá Návrat, vznikalo v dialógu medzi Vladom a mnou. Pri tvorení vecí sme mali každý tak trochu inú úlohu – Vlado bol slobodný a zanietený urobiť niečo pre systém starostlivosti o dieťa a v našom tandeme mal rolu človeka s odstupom, orientovaného na vonkajšie vzťahy. Ja som bol tiež zanietený pre vec, no zároveň sme s manželkou vstúpili do roly pestúnov dvoch detí, a teda bol som skôr v pozícii človeka subjektívne prežívajúceho rodičovstvo a orientovaného dovnútra vzťahov v našom tíme. Táto rôznosť rolí sa nám páčila a vnímali sme ju veľmi obohacujúco.
Keď sme tvorili prvé štandardy a hodnoty organizácie a písali metodiky pre rozširujúce sa Kluby náhradných rodín, ukázala sa ako dôležitá hodnota partnerstvo medzi rodičom a odborníkom v záujme dieťaťa. Napísali sme, že my odborníci (sociálni pracovníci, psychológovia, sudcovia) chceme vnímať náhradných rodičov ako svojich kolegov. Všetci sa totiž staráme o to isté dieťa, len z inej roly, v rôznom čase, v rôznej miere a intenzite. Pri Kluboch sme sa teda snažili, aby ich koordinovanie bolo v tandeme – rodič a odborník.

Pohľad druhý – cez učebnice

Existuje také niečo ako partnerstvo medzi rodičom a odborníkom, keď sú rodič a odborník zároveň klientom a poradcom?
Učebnice hovoria, že je neprofesionálne, keď sú poradca a klient v kamarátskom vzťahu. A skutočne, keď sa roly skrížia, môže to narobiť paseku. Roly rodiča a odborníka – povedzme poradcu – sú totiž kultúrne a sociálne vžité a každý vie, čo od nich môže očakávať. Pohybovať sa v takto zabehnutých koľajách je zároveň bezpečné.
Čo teda je a čo už nie je partnerstvo? Kedy je konštruktívne a kedy naopak? Keď si predstavíme rolu rodiča a rolu odborníka, z hľadiska ich východísk, hodnôt aj procesov ide o role diametrálne odlišné. Rodič má byť osobný, emočný, neformálny, nemá pracovnú zmluvu, ani pracovný čas. Odborník má mať naopak odstup, profesionalitu a akýsi formálny rámec. No práve táto rozdielnosť je pre dieťa zaujímavá a potrebná. Ide o spojenie dvoch dôležitých pólov, uhlov pohľadu do celku. Použijem slovo TEAM.
Príkladom je práca so subjektivitou a objektivitou pohľadu. Prelínanie subjektívneho a objektívneho je nesmierne dôležitým faktorom ovplyvňujúcim prístup k dieťaťu, nehovoriac, že to je práve v náhradnej rodinnej starostlivosti faktom, či už právne, sociálne, alebo psychologicky.

Pohľad tretí – cez trojuholník

C – dieťa

B – rodič A - odborník

Pohľad štvrtý – z mosta

Prezradím jedno tajomstvo. Keď som sa ako odborník zúčastňoval niekoľkodňových porád o zákone a systéme starostlivosti o deti bez rodiny, v rámci kuloárnych diskusií sa ukázalo, že sociálni pracovníci v sebe nosia bazálnu nedôveru voči náhradným rodičom v zmysle: „Tí pestúni sú divní, berú si veľa detí, sú príliš emocionálni...“
Na pobytoch náhradných rodín, večer, keď už deti spali a došlo na neformálne diskusie, rodičia mali veľkú zábavu zo sociálnych pracovníkov: ako chodia na kontroly, na aké nepodstatné veci sa pýtajú, akí sú smiešne formálni. No a ja som sa cítil ako na moste spájajúcom brehy, medzi ktorými je priepasť nedôvery a neporozumenia.
Veríme však, že dialóg a hľadanie spolupráce medzi rodičmi a odborníkmi má zmysel najmä pre deti, preto sme pri príležitosti 15. výročia Návratu zorganizovali seminár s názvom „PARTNERSTVO RODIČA A ODBORNÍKA“. Nech kooperáciu medzi rodičom a odborníkom nazveme partnerstvom, tímom či tandemom, veríme, že sa nám to aspoň občas darí realizovať v praktickom živote. A tiež veríme, že má zmysel sa o také niečo pokúšať aj v širšom meradle.
O fenoméne laických poradcov sme písali už viackrát. Myšlienka podporovať laických poradcov – rodičov, ktorí vďaka nadhľadu dokážu zúročiť svoje skúsenosti a sprevádzať iných rodičov – nás posledné roky teší a stretnutia s nimi nás vzájomne obohacujú. Termín laický poradca v sebe skrýva paradox, keďže významy jeho jednotlivých slov sú v protiklade. Takýto protiklad laika a poradcu (čiže skôr profesionála) môžeme vnímať buď so vzájomným napätím alebo aj ako dva navzájom sa dopĺňajúce fenomény dôležité pre ucelený život.
V úvode seminára Renáta Matejová uviedla projekt laického poradenstva ako jeden z praktických príkladov partnerskej komunikácie dvoch svetov.
V druhej časti seminára sme v šiestich skupinách diskutovali, ako takéto partnerstvo vnímame a ako ho vylepšovať. Silným zážitkom partnerstva v praxi bolo pre mňa to, keď jednotlivé skupiny facilitovala dvojica rodič a odborník. Tento zážitok je ťažko prenesiteľný do textu, ale odporúčam vyskúšať.
Výstupom diskusie boli vzájomne vytvorené odkazy rodičom aj odborníkom, ktorých stručný prepis vám ponúkame ako inšpiráciu.

Rodičia odborníkom:

• buďte kvalitnými odborníkmi a zároveň zdravými partnermi rodičov
• prekročte hranicu profesionálneho ega
• počúvajte nás, buďte obrnení proti predsudkom a chápajúci
• vzdelávajte sa, aby ste boli rozhľadení a nebáli sa skúšať nové postupy
• šírte vlastné vedomosti medzi ďalších odborníkov
• dôverujte rodičom a reagujte na potreby detí

Odborníci rodičom:

• majte trpezlivosť a nájdite si čas – hľadajte rôzne možnosti podpory u odborníkov
• ak ste sa sklamali v jednom odborníkovi, nezanevrite na všetkých, aj my odborníci sme len ľudia
• sprostredkujte skúsenosti iným rodičom
• robte osvetu (aj medzi deťmi)
• myslite tiež na seba – nie za každým problémom je dieťa
• VERTE SI!, máme sa od vás čo učiť

Na seminári "Partnerstvo rodiča a odborníka" zaznel zaujímavý príspevok do diskusie od Jiřího Ježka, ktorým doplnil otázku kooperácie dvoch (rôznych) jedincov. Povedal, že v škole nás učili, že 1+1=2, no a filozofi tvrdia, že 1+1 nerovná sa 2, ale 2+, dva a niečo. Nevedia síce presne, čo je to niečo, ale povedzme, že to znamienko + pridáva hodnotu dvom dovtedy samostatným jednotkám. Tá pridaná hodnota ale obohatí tie dve jednotky iba vtedy, keď k svojmu + medzi sebou, začnú „vzhliadať“ ako k spoločnej veci, spoločnému záujmu. No a keď za to + dosadíme dieťa, asi netreba pokračovať, že to obohatí nie len to dieťa, ale aj toho rodiča a odborníka jednotlivo.

Rozvoj programov pre rodiny môže Návrat uskutočňovať vďaka projektu „Návrat k stabilite rodín“, ktorý je spolufinancovaný z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR.

Převzato z http://www.navrat.sk/?lang=SK&cat=52da74d49fecaaff112937e6a3de5742