Príprava sociálnych pracovníkov na terénnu sociálnu prácu s dysfunkčnou rodinou

Eva Mydlíková
Príspevok autorky Evy Mydlíkovej, výkonnej riaditeľky a druhej štatutárnej zástupkyne Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov, na seminár “Rôzne cesty, rovnaký cieľ – Zvyšovanie profesionality sociálnych pracovníkov v EÚ”, organizovaný nadáciou SOCIA, dňa 10.9.2007 v Bratislave

Silná pasivita a odkázanosť ľudí na pomoc štátu sú všeobecne známe dôsledky éry socializmu. Tomuto fenoménu sa nevyhla ani slovenská rodina. Mnohí ľudia akoby nechápali, že nikto a teda naozaj NIKTO, nie je zodpovedný za ich spôsob života, za ich postoje, hodnoty ani konanie. Nielen starší ľudia ostali bezradne „visieť“ v sociálnom systéme, ale aj mnoho mladších ľudí, ktorí prišli o prácu a doteraz čakajú, že im ju štát zabezpečí. Jedným z mnohých dôsledkov takéhoto stavu bolo
neplatenie nájomného a dodávky energií, čoho následkom bolo deložovanie rodín na ulicu.
Mnohé rodiny neplatia nájomné, pretože nemajú na živobytie, a tak im narastá dlžoba na nájomnom, mnohí sa nedokázali vysporiadať s meniacim sa trhom práce a ostali nezamestnaní a sú bez stáleho a dostatočného zdroja príjmov. Mnohé rodiny žijú ako neúplné, bez jedného živiteľa rodiny, niektoré rodiny sa nedokážu vymaniť z kolotoča požičiavaní si peňazí aj na základné živobytie, alebo majú v rodine člena trpiaceho ochorením, resp. postihnutím. Mnohí ľudia sa len nedokážu mobilizovať pre zmenu svojej sociálnej aj hmotnej núdze
Zákonné normy sú postavené tak, že štát spustí intervenciu v prospech človeka vtedy, keď sa tento ocitne v hmotnej alebo sociálnej núdzi. Zákon striktne menuje tieto stavy a situácie ako aj spôsob svojej intervencie. Čo však s celou plejádou ľudí a rodín, ktoré ešte ako tak stoja na pokraji sociálnej krízy a stačilo by veľmi málo, aby sa do tej priepasti nezrútili?!
ASSP (občianske združenie Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov) začalo intenzívne pracovať na budovaní nového modelu sociálnej práce s rodinou. Za cieľ sme si teda stanovili na maximálne možnú mieru eliminovať prepad vybraných rodín do sociálnej siete, a tak predchádzať ich chudobe. Ako kritérium výberu rodín sme si zvolili výšku dlžoby rodín na nájomnom a energiách.

Svoj program sme postavili na niekoľkých princípoch : na spolupráci s magistrátom, na využití práce kvalifikovaných dobrovoľníkov, na profesionalite práce s rodinami, na individuálnom prístupe a práci v teréne.
Spolupráca s magistrátom sa začala v roku 2003, kedy sme s primátorom mesta Bratislava podpísali dohodu . Na základe tejto sme počas celého obdobia spolupracovali aj s oddelením sociálnych vecí, s bytovým oddelením, s finančným oddelením, s oddelením nájmu a predaja nehnuteľností a tiež so správcovskou spoločnosťou.
Počas trvania programu od roku 2003 sa vystriedalo v projekte okolo 50 dobrovoľníkov.
V súčasnosti máme tím, ktorý sa stabilizoval a v ktorom systematicky pracuje 12 vysokoškolských študentov končiacich ročníkov Katedry sociálnej práce pri Pedagogickej fakulte UK a 9 absolventov tejto katedry, ktorí majú svoju vlastnú prácu a aktivity pre rodiny vykonávajú len popri zamestnaní.
Všetci dobrovoľníci pracujú celý čas bez nároku na odmenu, pri práci využívajú vlastné mobilné telefóny a na vlastné náklady dochádzajú za rodinami, svoj voľný čas trávia v práci s rodinami a na supervízii.
Profesionálny prístup k riešeniu problémov dysfunkčných rodín sme postavili na práci v terénne, teda naši sociálni pracovníci dochádzajú za rodinami do ich bytov a ich klientom je celá rodina. Najviac využívanými metódami sociálnej práce programu sú : poradenstvo so všetkými svojimi technikami, vyjednávanie, intervencia a zastupovanie.
Prísne sa riadime zachovaním dôverností informácií a dôstojnosti klienta. Hlavnou stratégiou nášho programu je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. Dobrovoľníci- sociálni pracovníci majú kedykoľvek k dispozícii svojho individuálneho
supervízora a povinnosť raz mesačne sa podrobiť skupinovej supervízii.
Individuálny prístup v našom programe znamená, že presadzujeme systém „case management“.
Sociálni pracovníci- dobrovoľníci ( z bezpečnostných dôvodov preferujeme dvojice) po nakontaktovaní sa s rodinou prostredníctvom sociálneho pracovníka príslušnej mestskej časti si dohodnú miesto a čas stretávania sa s rodinou. Väčšina rodín súhlasí s návštevami v ich bytoch, pretože je to pre nich pohodlnejšie. Naši sociálni pracovníci pracujú klasickým spôsobom , sledujúc proces: sociálna
diagnostika rodiny, vybudovanie plánu terapie a uzatvorenie kontraktu s rodinou, vlastný proces terapie s využitím rôznych metód sociálnej práce a silne rozvinutým komponentom spolupráce s inými odborníkmi (najmä právnikmi, špeciálnymi pedagógmi, psychológmi, psychiatrami, policajtmi, inými sociálnymi verejnými ale najmä neziskovými organizáciami). Po ukončení sa ešte spracováva katamnéza prípadu. Počas celej práce s rodinou si dvojica sociálnych pracovníkov – dobrovoľníkov vedie riadne evidenciu konzultácií, ale najmä dokumentáciu celého prípadu. Máme spracované jednotné záznamové hárky klienta ( v papierovej verzii aj v elektronickej podobe). Prísna dôvernosť informácií je zaistená tak, že hárky sú uložené v uzamykateľnej skrinke a elektronicky na externom USB kľúči.
Posledným základným princípom nášho programu je práca v teréne. Dvojica sociálnych
pracovníkov – dobrovoľníkov dochádza po telefonickej dohode za klientmi k nim domov. Často krát sú to lokality pomerne nebezpečné, preto chodia dvojice. Priamo v domácnosti klientov sa proces diagnostiky výrazne skracuje, čím dochádza k zefektívneniu celého procesu práce s rodinou. Sociálni klienti majú často pomerne komplikované partnerské aj rodinné vzťahy, ktoré by sme na našom pracovisku v ASSP len veľmi ťažko identifikovali. To isté sa týka aj spolupráce s ostatnými členmi
rodiny. Buď nemajú dostatok peňazí na pricestovanie k nám do ASSP, alebo jednoducho nemajú vhodné oblečenie, alebo majú klienti iné dôvody, prečo nebudú chcieť zapojiť do terapie všetkých členov rodiny. Keď však prichádzame za rodinou domov, chtiac-nechtiac sa zapoja všetci. Je to veľmi náročné pre sociálnych pracovníkov, no terapia je oveľa kvalitnejšia . Vždy sa medzi členmi nájde niekto (často krát to žiaľ, býva dieťa) kto sa zmobilizuje a začne s nami spolupracovať, čím núti aj ostatných členov k mobilizácii.

Celý text je ke stažení na http://www.spo.sk/dokumenty/mydlikova.doc