Konferencia Psychotraumatológia – Attachment – Psychoterapia, ktorá sa začiatkom novembra uskutočnila v Trenčíne, pritiahla široké odborné i laické publikum nielen zo Slovenska.

Viac než 460 účastníkov malo možnosť vypočuť si inšpiratívne a erudované príspevky na tému vzniku a liečby psychických tráum a teórie vzťahovej väzby.Konferencia P-A-P bola svojím rozsahom a tematickým záberom výnimočným podujatím v domácom aj medzinárodnom kontexte. 14 špičkových odborníkov prinieslo najaktuálnejšie poznatky o ľudskom prežívaní, o jeho zdraví a chorobe. Bio-psycho-sociálna perspektíva dovolila zúčastneným pozrieť sa na človeka z rôznych strán a priblížiť sa tak ku komplexicite jeho života.

Program konferencie bol rozdelený do troch blokov. Prvý niesol názov Vzťahová väzba. Svojím príspevkom ho otvoril Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD, prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Druhý sa venoval problematike psychickej traumy a vystúpili v ňom spolu s psychiatrami aj historici, rozširujúci tému traumy jednotlivca na fenomén traumatizácie spoločnosti, predovšetkým v období holokaustu. Záverečné slovo tohto bloku patrilo literárnemu vedcovi Prof. Petrovi Zajacovi, ktorý si všímal úzkosť v diele slovenského prozaika, ovplyvneného francúzskym existencializmom, Jána Johanidesa. Za akési premostenie oboch blokov a zároveň tém by sa dal považovať príspevok Doc. Dana Pokorného z nemeckej univerzity v Ulme „Pofúkané už tak veľmi nebolí“, kde, na základe empirického výskumu, predniesol tézu, že naša realita, akokoľvek bolestná, sa nám javí znesiteľná, pokiaľ pri sebe máme podpornú, láskavú a prijímajúcu vzťahovú osobou.

„Predbežne sme si výsledky nášho výskum zhrnuli tak, že aj keď sa človeku v detstve stali veľmi nepekné a traumatizujúce udalosti, nie je pre neho úplne rozhodujúca faktická rovina, teda čo sa naozaj stalo. Oveľa dôležitejšie je, či pri ňom bol niekto, kto mu poskytol oporu, držal ho, povedzme, za ruku a pomohol mu tou skúsenosťou prejsť,“ rekapituluje Dan Pokorný.

Ako sa ukázalo, kvalitná vzťahová väzba nie je iba preventívnym faktorom zvyšujúcim odolnosť voči traumatickým skúsenostiam, dokáže oveľa viac. Dokáže zmeniť náš obraz reality a spolu s ním aj naše prežívanie. Inak povedané, peklo nemusí byť peklom, ak máme to šťastie, že nás sprevádza blízka osoba.

Tretí prednáškový blok sa zameral na Neuro/biológiu vzťahovej väzby, psychickej traumy a psychoterapie. Odborníci z oblasti medicíny a biologických vied tu poukázali na dopad vzťahovej väzby aj na tie najelementárnejšie neurofyziologické procesy, ktoré v človeku prebiehajú.

Táto časť článku bola prevzatá z pôvodnej verzie uverejnenej na www.changenet.sk Celý článok nájdete na http://www.changenet.sk/?section=spr&x=693310#ixzz2DSTBM9oL