Elena Sládeková, Návrat, o.z.
Príručka pre učiteľov základných škôl
(o deťoch osvojených, v pestúnskej starostlivosti, v profesionálnej výchove)
Prijatie dieťaťa do náhradnej rodiny je závažná udalosť nielen pre rodinu, ktorá
dieťa prijíma, ale aj pre jej okolie – širšiu rodinu, susedov, kamarátov a školu, do ktorej dieťa začne chodiť.
Pre učiteľa, aj keď má bohaté pedagogické skúsenosti, môže byť stretnutie s takýmto dieťaťom novou skúsenosťou, nemusel sa počas svojej praxe stretnúť s dieťaťom, ktoré prežilo svoj doterajší život mimo rodiny, alebo žilo v rodine nefunkčnej.
Niektoré deti, ktoré boli v útlom veku osvojené, sa veľmi nelíšia od ostatných
detí. Môžu byť v triede nenápadné, dokonca učiteľ nemusí o osvojení ani vedieť.
Odlišná je situácia starších detí, ktoré prežili prvé roky svojho života v prostredí, ktoré pre ne nebolo bezpečné, nerozvíjalo ich, alebo im dokonca ubližovalo.
V našej kultúre stále pretrvávajú rôzne mýty o osvojených deťoch. Príbehy rodín, keď vzťah medzi náhradnými rodičmi a dieťaťom nevyšiel (dieťa sa „nevydarilo“), sú nápadnejšie ako tie, kde rodina s osvojeným dieťaťom funguje bezproblémovo. Náhradní rodičia často počujú vyjadrenia typu: „Dáte mu všetko a nakoniec vás okradne,“ alebo: „Krv sa nezaprie, v pätnástich odíde k svojim, bude ako jej matka, otec.“ V niektorých krajinách detské domovy neexistujú a náhradné rodičovstvo sa prijíma ako úplne prirodzená a samozrejmá vec, nepozastavujú sa nad tým a aj v odborných kruhoch sa venuje téme výchovy detí v náhradnej rodine oveľa viac pozornosti.
Rodina, ktorá prijme dieťa v predškolskom alebo v školskom veku, bude s najväčšou
pravdepodobnosťou konfrontovaná s množstvom problémov, ktoré sa viažu na
život v novej rodine, ale aj na fungovanie dieťaťa v škole.