Daniela Žilinčíková
Náhradnú rodinnú starostlivosť upravujú na Slovensku tieto 2 hlavné zákony:

Zákon o rodine a Zákon o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Najvyšším platným dokumentom, ktorý má určovať najlepší záujem dieťaťa pri rozhodovaniach o situácii detí je medzinárodný dokument ratifikovaný Slovenskom: Dohovor o právach detí.

Náhradná rodina je sociálne vytvorený typ rodiny. Vznikol či vzniká na základe potrieb istej, nie malej , skupiny detí. Nutným predpokladom pre vznik takejto rodiny na strane jednej je rodina : predovšetkým teda vôľa a pripravenosť jej dospelých členov (manželov, ale aj samostatne žijúcej osoby), veľkú rolu však zohrávajú aj detskí členovia takejto rodiny a širšie príbuzenstvo. Na strane druhej tu máme dieťa, ktoré z rôznych dôvodov nemôže žiť v rodine vlastnej. Tieto dve strany sa na základe rôznych procesov dostanú do situácie, výsledkom ktorej je vytvorenie veľmi intímneho, ale aj veľmi krehkého systému - rodiny. Náhradná rodina teda vzniká vstupom/ prijatím dieťaťa z inej pôvodnej rodiny do inej rodiny : zväčša na základe rozhodnutia súdu. Treba mať na zreteli, že odchod dieťaťa z pôvodnej rodiny a vstup do inej rodiny je zväčša následkom vysoko dramatických udalostí, veľkých strát, bolestí, zranení, ktoré dieťa nie je schopné často pochopiť a jeho odchod z pôvodnej rodiny často nie je primerane k jeho stavu ohľaduplný a citlivý.

Z hľadiska sociálnej práce rozlišujeme náhradné rodiny:

* po príbuzenskej línii (rolu náhradného rodinného prostredia zväčša plnia rodičia, prípadne súrodenci pôvodných rodičov) – život prináša takýto typ rodiny aj bez nejakých súdnych rozhodnutí, pokiaľ ide o vyhrotené, či život dieťaťa ohrozujúce situácie, siaha sa teda po súdnych rozhodnutiach a do zásahu do pôvodných rodičovských práv. Príbuzní tak môžu byť náhradnými rodičmi na základe zverenia dieťaťa fyzickej osobe, prípadne do náhradnej osobnej starostlivosti.
* bez príbuzenskej línie (adopcia, pestúnska starostlivosť, ale aj náhradná osobná starostlivosť, či zverenie fyzickej osobe)

Adopcia a pestúnska starostlivosť podliehajú procesom sprostredkovania , konkrétnejšie popísaným v Zákone č.305/2005 o sociálno-právnej ochrane a sociálnej kuratele.

Z niektorých nutných podmienok pre náhradnú rodinnú starostlivosť vyberám:

* fyzické osoby, ktoré sa chcú stať adoptívnymi rodičmi alebo pestúnmi musia absolvovať sociálno-psychologickú prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Naša legislatíva upravuje minimálne kvantitatívne ( 26 hodín) a obsahové štandardy pre túto aktivitu (bližie v Zákone č.305/2005).

Súčasťou prípravy je aj posudzovanie osobného a rodinného potenciálu fyzickej osoby, ako aj jej pripravenosti prijať dieťa. Ideálne je, ak proces prípravy vrcholí sebazhodnotením svojho potenciálu fyzickou osobou , pomenovaním vlastných limitov, prípadne možnosťami svojho rozvoja v tej či onej oblasti.

Pri náhradnej rodinnej starostlivosti treba mať na zreteli na rozdiel od dospelých to, že dieťa si nevybralo svoju situáciu – ocitlo sa v situácii, kedy bolo jeho detstvo ohrozené a pre jeho stabilizáciu mu bolo poskytnuté dostupné riešenie. V našich podmienkach je týmto riešením najčastejšie bohužiaľ detský domov a to bezohľadu na vek a potreby dieťaťa. Detský domov samotný nie je priamym ohrozením dieťaťa, priame ohrozenie spočíva predovšetkým v dvoch faktoroch: v dľžke pobytu dieťaťa v tomto zariadení (ak pobyt v zariadení prekračuje 3 mesiace je na zváženie nakoľko je dieťaťu oporou a nakoľko ho ohrozuje), v neadekvátnosti „služby“ v takomto zariadení pre dieťa v útlom veku (deti do 6 rokov by vôbec nemali byť umiestňované v zariadeniach typu detský domov, ale výhradne v rodinných formách náhradnej starostlivosti – nie v ich pseudovariantoch)! Umiestnenie malého dieťaťa v zariadení už v priebehu niekoľkých dní vysoko ohrozuje psychický, sociálny a často aj fyzický vývin dieťaťa.

V procese nadväzovania kontaktu medzi potenciálnou náhradnou rodinou a dieťaťom má byť obom stranám poskytnutá pomoc . O zverení dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti v zásade vždy rozhoduje súd (výnimku tvorí iba súhlas rodičov s pestúnskou starostlivosťou pred umiestnením dieťaťa do ústavnej výchovy – Zákon o rodine, paragraf 49).

Pri náhradnej rodinnej starostlivosti ďalej treba mať na zreteli, že je to aj právny vzťah: na adoptívnych rodičov prechádzajú všetky práva a povinnosti pôvodných rodičov, pri pestúnskej starostlivosti dochádza len k čiastočnému „prenosu“ týchto práv a povinností. Veľmi dôležité je si uvedomovať, že práva nemajú len dospelí, ale v plnom rozsahu ich majú aj deti.

Okruhy sociálnej práce s náhradnou rodinou:

A, príprava potenciálnej náhradnej rodiny na prijatie dieťaťa

Sociálna práca v tomto období sa sústreďuje na sociálnu diagnostiku rodinného prostredia, na psychologickú a sociálnu diagnostiku osobností dospelých, na porozumenie vlastnej rodinnej histórii, na spracovanie vlastných tráum a rodinných tragédií, na prípravu celého rodinného systému na príchod dieťaťa s vlastnou rodinnou históriou, na porozumenie jeho potrebám, jeho identite. Nemalý priestor sa venuje aj poznaniu širšieho rodinného a sociálneho prostredia, začleneniu rodiny v miestnej či spoločenskej komunite, na odbornú sieť pomoci (dostupnosť špecialistov: pediater, psychológ, neurológ, špeciálny pedagóg...)

Súčasťou tejto etapy je sociálne, psychologické a právne poradenstvo: predovšetkým v okruhoch právny rozmer náhradnej rodinnej starostlivosti, systém náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, práva detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, práva dospelých –pestúnov, rovnako môžu prísť na rad témy: vstup do detského domova, súdne konanie – čo ma tam čaká a pod. V prípade bezdetných záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť v tejto etape dostáva určite priestor aj otázka vyrovnania sa s bezdetnosťou, otázka identity náhradného rodiča: kto som, keď som pestún? Je normálne, keď nedokážem toto dieťa ľúbiť tak ako keby sa mi narodilo?....V tejto etape sa ukazuje ako efektívne stretávanie sa s inými náhradnými rodinami, načúvanie ich príbehov a štúdium odbornej literatúry (predovšetkým diela profesora Matějčeka (psychická deprivácia a možnosti jej liečby), Schollerovej – Adopcia – vzťah založený na sľube, či odborné texty Bowlbyho o teórii pripútania a pod.

Zaujímavou témou je téma kojenie prijatého dieťaťa, ktorá sa presadzuje predovšetkým pri adopciách (viac na www.adopcia.sk, prípadne www.babetko.sk).

B, vstup dieťaťa do rodiny a podpora vzťahu rodič - dieťa

Sociálna práca v tejto etape môže oscilovať medzi odbornou pomocou pre dospelých, terapeutickou oporou pre dieťa, rovnako však môže mať ráz sprevádzania, prípadne vyžiadaného poradenstva. V tejto etape je dôležité ponechať priestor na budovanie vzťahu medzi deťmi a dospelými a chrániť ich intimitu. Je možné zaradiť tieto budujúce, či tvoriace sa náhradné rodiny do prevenčných programov: napr. programy zbližovania, programy pripútania (realizované Návratom, občianskym združením), programy dotykovej terapie a pod.

Treba si uvedomovať, že vstup – začleňovanie dieťaťa do novej rodiny má niekoľko fáz, ktoré môžu trvať rôzne dlhý čas. Ich súčasťou sú rôzne emócie, rôzne očakávania, rôzne obavy a samozrejme potom rôzne vzorce správania dieťaťa. S vyvíjajúcou sa situáciou má čo robiť nielen dieťa, ktoré prišlo do rodiny, ale nepochybne aj dospelí a ich biologické deti.

V prvom roku po vstupe dieťaťa do náhradnej rodiny je ideálne zaradiť dieťa do podpornej skupiny pre deti v náhradnej rodinnej starostlivosti (Návrat), ukazuje sa však efektívnejšie , aby podporná skupina bežala v tom istom čase aj pre dospelých. Nikdy netreba zabudnúť na biologické deti v náhradných rodinách. Je vynikajúce, ak aj ony majú svoj priestor, bezpečnú skupinu, kde môžu zdieľať svoje pocity.

C, podpora identity náhradnej rodiny

Sociálna práca v tejto etape sa môže sústrediť na podporné programy preventívneho charakteru: Kluby náhradných rodín, víkendové alebo týždenné letné rekreačno-poradenské pobyty, odborné workshopy a pod. Rodina sa môže prihlásiť do Asociácie náhradných rodín, prípadne do iných špecifických organizácií. Oporou môžu byť časopisy v tejto téme: v súčasnosti Nebyť sám, stále obľúbenejšie sú ak blogy niektorých náhradných rodičov, interaktívne web stránky a pod. Pri stabilizovaných náhradných rodinách sa sociálna práca môže presúvať až na úroveň svojpomoci - náhradné rodiny si môžu byť navzájom oporou. Mnoho náhradných rodičov v tejto etape vyhľadáva ďalšie vzdelávanie, či už akademické alebo špecializované, ktoré je organizované špecializovanými organizáciámi: napr. Návrat, Úsmev ako dar a pod. Niektorí náhradní rodičia sa po vlastnej stabilizácii pod odbornou supervíziou môžu stať napr. laickými poradcami a pod.

D, podpora identity dieťaťa

Veľkou kapitolou je identita prijatého dieťaťa. Náhradné rodičovstvo nesie v sebe fenomén pôvodu dieťaťa v inej rodine. Ešte stále nie je u nás samozrejmosťou, že sa o identite dieťaťa hovorí s dieťaťom otvorene, že existuje dostatok kvalitných informácii o pôvodnej rodine dieťaťa, o jeho histórii a pod.

Sociálna práca sa v tejto oblasti sústreďuje na podporu náhradných rodičov prijať identitu dieťaťa: jeho pôvodnú rodinu, jeho špecifickosť : rómskosť, telesný či mentálny postih, poruchy učenia , jeho ťažký príbeh a pod. Zaujímavými nástrojmi môžu byť: Knihy života a Mapy života prijatého dieťaťa. Sociálna práca sa môže sústrediť na skupinové zážitkové workshopy pre náhradných rodičov, kde si cez vlastnú životnú históriu či mapu môžu nájsť porozumenie pre tvorbu knihy a mapy života prijatého dieťaťa. Sociálna práca sa môže presunúť aj do rodinného prostredia ako individuálna pomoc, či sprevádzanie pri tvorbe Knihy života v konkrétnych rodinách.

Podporným nástrojom môže byť aj literatúra pre deti s témou náhradnej rodiny, ktorej v súčasnosti síce nie je veľa, ale predsa len už je aj na Slovensku (podrobnejšie info : Návrat, oz). Sociálna práca v súvislosti s touto literatúrou sa môže samozrejme sústrediť aj na deti, na sprostredkvoanie literatúry pre ne, ale ukazuje sa ako efektívnejšie podporiť náhradných rodičov v spolučítaní konkrétnych kníh s deťmi a vzájomných rozhovoroch.

Životná história prijatých detí je často plná ťažkých udalostí, preto detské knihy môžu byť dobrými pomocníkmi aj pri takých témach ako je rozvod dieťaťa, choroba a smrť v rodine, vzdialenosť od pôvodných rodičov, opustenosť dieťaťa a pod (Sprievodcovia dieťaťa v ťažkých životných situáciách). Dieťa si spolu s náhradným rodičom cez príbeh v knihe a identifikáciou s hrdinami môže spracovať vlastné ťažké zážitky.

Sociálna práca s náhradnou rodinou, ktorá prijala rómske dieťa sa môže sústrediť na hľadanie pozitívnych rómskych vzorov, rómskej kultúry (piesní, tancov, rozprávok a pod.). Veľkou oporou môžu byť aj napr. rómske rodiny, rómske náhradné rodiny, rómske kultúrne združenia. Postupne príchodom utečencov a prítomnosťou azylantov, prípadne inými faktormi v kontexte Európskej únie sa môže do náhradných rodín dostať aj dieťa z inej kultúry, potom prijatie identity takého dieťaťa môže byť výzvou tak pre náhradnú rodinu, ako aj pre sociálnu prácu s takouto rodinou.

Na Slovensku bohužiaľ nie je ešte štandardom terapeutická pomoc pre deti, ktoré stratili svoje pôvodné rodinné prostredie, prišli do náhradnej rodiny a vyrovnávajú sa so svojou životnou históriou a s otázkami: kto som? Kam patrím? Prečo ma nechceli? a pod. Absencia terapeutickej pomoci pre túto skupinu detí je bohužiaľ „viditeľná“ v mnohých konkrétnych príbehoch.

Puberta a dospievanie prijatých detí môže byť často práve veľmi konfrontačným obdobím pre náhradné rodiny. A začať s podporou identity prijatého dieťaťa až v tomto období môže byť veľmi nebezpečné.

E, kontakt s biologickou rodinou dieťaťa

Súčasťou náhradného rodičovstva je často aj kontakt s biologickou rodinou dieťaťa. Ten môže mať rôzne podoby: listy, telefonáty, osobné návštevy, ale aj vyhrážanie sa náhradnej rodine, nátlak na dieťa...Náhradná rodina takisto môže prežívať veľmi ťažké emócie. Všetky strany sa môžu cítiť zranené, zraňované, ohrozené a pod.

Sociálna práca sa preto sústreďuje na sprostredkovanie vzájomného kontaktu medzi dieťaťom a jeho pôvodnou rodinou , sú krajiny, kde pri tomto kontakte náhradná rodina vôbec nie je. Dobrým nástrojom je aj pomoc pri dohodnutí jasných a prijateľných pravidiel vzájomného kontaktu pre všetkých. Okrem sprostredkovania sa sociálna práca sústreďuje aj na poskytnutie pomoci dieťaťu, prípadne biologickej rodine pred, počas a po kontakte.

Je treba mať na zreteli, že na jednej strane má biologická rodina právo na kontakt (pri pestúnskej starostlivosti),ale nemá povinnosť. Táto istá veta však platí aj pre dieťa. Náhradný rodič má z hľadiska práva povinnosť umožniť kontakt, ale má právo sa k tomuto kontaktu vyjadrovať a má právo na ochranu svojho súkromia a bezpečia.

Špecifické skupiny náhradných rodín a špecifiká sociálnej práce s nimi:

* náhradné rodiny po príbuzenskej línii: súčasťou takejto rodiny je často aj napätie medzi pôvodnými rodičmi a náhradnými opatrovateľmi dieťaťa, niekedy žijú všetci v jednej domácnosti, dieťa je tak konfrontované s veľmi ťažkými rodinnými situáciámi. Sociálna práca sa môže sústreďovať na zmierňovanie tohto pnutia, na pomoc dieťaťu zvládnuť túto situáciu, prípadne na podporu náhradných opatrovateľov (predovšetkým, ak sú to starí rodičia, ktorým často ich zdravotný stav či vek sťažuje náhradné rodičovstvo).
* Krátkodobé náhradné rodiny: množstvo situácii detí si vyžaduje len krátkodobé umiestnenie v náhradnom rodinnom prostredí. Sociálna práca sa tu môže sústreďovať jednak na prípravu takéhoto prostredia so zreteľom na „pohotovosť“ náhradnej rodiny pre pomoc dieťaťu, ale aj na podporu takejto rodiny pri kontakte s pôvodnou rodinou, ktorá je zaradená v „sanačnom“ programe – v programe obnovy rodinného prostredia, prípadne na proces prechodu dieťaťa do dlhodobého náhradného rodinného prostredia (adopcie, či pestúnskej starostlivosti). V súčasnosti nájdeme na Slovensku krátkodobé náhradné rodiny hlavne vo forme profesionálnych náhradných rodín pre deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Súčasťou takto formulovaného náhradného rodičovstva potom je pracovno-právny vzťah profesionálneho rodiča s konkrétnym detským domovom. V zmysle našej platnej legislatívy potom môže sociálna práca nadobudnúť rozmery sprevádzajúceho odborného poradenstva ( Individuálny plán pomoci dieťaťu v profesionálnej rodine), priebežného individuálneho či skupinového vzdelávania (tréningov) profesionálnych rodičov a supervízie profesionálneho rodičovstva.
* Náhradné rodiny s dieťaťom so špecifickými potrebami: na Slovensku zatiaľ neprebehla diverzifikácia náhradnej rodinnej starostlivosti podľa špecifických potrieb dieťaťa. Napriek tomu existuje mnoho náhradných rodín (predovšetkým pestúnskych a profesionálnych náhradných), ktoré majú v svojej starostlivosti dieťa so špecifickými potrebami (môžu to byť telesné postihy, zmyslové postihy, ale aj intelektové postihy, nemenej zastúpenou skupinou detí sú deti sexuálne zneužité, psychicky či fyzicky týrané, postupne sa hľadá náhradné rodinné prostredie aj pre deti s rôznymi vrodenými závislostiami: alkoholovou, heroínovou, amfetamínovou a inými.). Deti, ktoré od narodenia vyrastajú v zariadeniach, prípadne nemali vytvorenú bezpečnú väzbu so svojimi pôvodnými rodičmi (predovšetkým s matkou), prichádzajú do náhradných rodín s rozličnými poruchami pripútania a po dlhodobom pobyte v ústavnom zariadení aj hlboko deprivované. Sociálna práca sa potom sústreďuje okrem podpory vzťahu medzi náhradným rodičom a dieťaťom, sústreďuje aj na liečbu dieťaťa, na sieťovanie odbornej pomoci, na odľahčovanie náhradného rodinného prostredia (dobrovoľník do rodiny, spriatelené rodiny , ktoré môžu prijať dieťa na víkend a pod.)
* Náhradné rodiny veľkopočetné: na Slovensku je aktuálnou aj problematika veľkých súrodeneckých skupín (3 -. 8 členné), ktoré sú odnímané z rodín. Nájsť náhradné rodinné prostredie pre takúto skupinu je často nemožné, alebo veľmi obtiažne. Sociálna práca sa môže sústrediť na pomoc umiestniť aspoň malé deti do náhradnej rodiny a zabezpečenie kontaktu so staršími z nich, prípadne o umiestnenie tejto skupiny do dvoch, prípadne viacerých náhradných rodín , najlepšie v geografickej blízkosti, so zabezpečením vzájomného kontaktu detí. Veľkopočetné rodiny nie sú kultúrne a sociálne ojedinelým javom Slovenska, nájdeme ich legislatívne upravené napr. v Poľsku. Aj v týchto rodinách môžu mať zmysel odľahčovacie služby, prípadne dobrovoľná výpomoc v rodine.
* Náhradné rodiny s odchádzajúcim mladým dospelým: kým „odchovancom“ ústavných zariadení je venovaný pomerne významný priestor v našej legislatíve, na mladých dospelých, ktorí odchádzajú z náhradných rodín, sa zabúda. Mladý dospelý sa v zásade slobodne rozhoduje čo ďalej so svojim životom. V rovnakej pozícii je však aj náhradná rodina. Nie je na mieste ak je vystavená tlaku, aby náhradné rodičovstvo plnila celoživotne. Určite je dôležité poskytnúť obom stranám odbornú zrozumiteľnú pomoc, pomoc mladému dospleému pri začlenení sa do prostredia, ktoré si vybral a pod. Ak príjme „tútorstvo“ náhradnej rodiny aj naďalej dostane sa náhradná rodina do zaujímavého právneho vákua: „prenesená právna zodpovednosť“ skončila, zostáva vzťah. Obe strany prechádzajú v tomto období ťažkými procesmi, preto je na mieste poskytnúť im takú pomoc, ktorá by im pomohla vzájomne si porozumieť a prijať rozhodnutia tých druhých s rešpektom.

Pri sociálnej práci s náhradnou rodinou sa stretávame aj s témou -

Vyhľadávanie detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť:

Popri deťoch, ktoré boli oddelené, prípadne im hrozí separácia od rodičov v dôsledku nedostatočnej , prípadne ohrozujúcej rodičovskej starostlivosti, uvediem dve špecifické skupiny:

* biologické rodiny, ktoré samy požiadajú o umiestnenie svojho dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti
* tehotné ženy zvažujúca adopciu

Je mimoriadne dôležité pre profesionála zaujať pri tejto skupine konštruktívny postoj. Akokoľvek sa nám to môže zdať zvláštne, táto skupina rodičov je zodpovedná. Často zvážili svoje sociálne, rodičovské, ekonomické a iné limity a prichádzajú so žiadosťou zabezpečiť starostlivosť o deti, o ktoré sa nemôžu krátkodobo, dlhodobo alebo vôbec postarať. Pri práci s uvedenými skupinami je mimoriadne dôležitá úcta a rešpekt a neposudzovanie (ani odsudzovanie), naopak včasná a ústretová pomoc pri ich žiadosti často môže viesť k zmene ich pôvodného rozhodnutia.

Ak aj naďalej trvajú na svojej žiadosti, v každom prípade je možné partnersky ich vtiahnuť do procesu pomoci deťom. Pri tehotných ženách ústretová odborná pomoc môže otvoriť cestu k monitoringu tehotenstvu, k zabezpečeniu ochrany nenarodeného dieťaťa a k plynulému prechodu dieťaťa po pôrode do adopcie.

Vyhľadávanie náhradných rodín – je mimoriadne dôležitým nástrojom pomoci deťom, ktoré sa ocitnú mimo vlastného rodinného prostredia. Môže sa diať prostredníctvom rôznych kampaní (národných i lokálnych) (Hľadá sa mama, oco – Návrat, Máte voľné miesto v srdci? – Úsmev ako dar a pod.), prípadne prostredníctvom médií (napr. filmy: Nechcené deti a (Ne) chcené deti z produkcie Návratu a pod), úspešné sú aj priame vstupy v rôznych komunitách (cirkevných, obecných, spoločenských), rôzne typy verejných stretnutí ( v kaviarniach, knižniciach a pod.), prípadne prezentačné akcie v rámci rôznych podujatí : napr. Deň rodiny, Deň detí....a pod.) Postupne sa úspešným vyhľadávačom stáva internet: napr: na www.adopcia.sk (Návrat) funguje interaktívna časť, kde sa ľudia samy môžu aktivizovať, rovnako funguje Infolinka nielen o adopcii (spravuje Návrat), ktorá vďaka firme Orange má zľavnené hovory.

V súčasnosti môžeme hovoriť postupne o budovaní služieb v náhradnej rodinnej starostlivosti, i keď ešte nie v celoslovenskom meradle. Vo viacerých regiónoch však nájdu náhradní rodičia popri základných štátnych (často minimálnych službách – poradenstvo), aj špecializované služby pre rôzne typy náhradných rodín poskytované hlavne neštátnymi organizáciami (Návrat, občianske združenie – Centrá Návrat, Úsmev ako dar – Agentúry PRIDE a pod). Potešujúce je, že sa postupne rozširuje ponuka služieb nielen pre náhradných rodičov, ale aj pre deti v náhradnej rodinnej starostlivosti a postupne sa okrem poradenstva, priebežného vzdelávania, skvalitňujú aj dlhodobé podporné programy v rodinách a terapie detí.

V júni 2007 boli v Európskom parlamente predstavené Európske štandardy kvality starostlivosti o deti vyrastajúce mimo vlastnú rodinu. Štandardy sú vyvrcholením trojročného úsilia ľudí 32 krajín Európy, ktorí sa podujali na „ozvučenie“ potrieb mladých dospelých, ktorí vyrástli mimo vlastného rodinného prostredia. Práve táto skupina bola v celej Európskej únii povzbudená, aby pomenovala zmeny, ktoré je treba urobiť tak, aby odnímanie detí z pôvodných rodín, rozhodovacie procesy, náhradná rodinná starostlivosť, návrat detí späť, prípadne ich osamostatňovanie, bolo ohľaduplnejšie a rešpektuplnejšie k potrebám tých, ktorým sa tieto situácie stávajú. V súčasnosti prebiehajú procesy návrhu implementácie týchto štandardov do legislatív jednotlivých krajín. www.quality4children.info

Kapitola z učebnice: Socialna praca s rodinou - UMB v Banskej Bystrici- PgF 2008 (Anna Hudecova, Alzbeta Brozmanova Gregorova a kol.)