Mimovládna organizácia Návrat zverejnila 6. 11. 2007 zistenia kvalitatívnej výskumnej sondy, ktorá sa uskutočnila vďaka spolupráci s výskumnou agentúrou Krajinka. Výskum naznačuje mýty a predstavy, ktoré istá, z pohľadu potrebných detí, perspektívna časť verejnosti o pestúnskych rodinách prechováva.
Výskumné focus skupiny sa uskutočnil v materských centrách troch slovenských miest: MC Hviezdička v Banskej Bystrici, MC Klbko v Bratislave a MC Mamioáza v Zlatých Moravciach. Vzorku tvorilo 30 respondentov, ktorí sú predstavitelia generácie rodičov maloletých detí. „Zámerom bolo získať zaujímavé pohľady na to, čo matky/otcov k pestúnskemu rodičovstvu priťahuje a naopak, aké sú príčiny a dôvody odkladania rozhodnutia o prijatí opusteného dieťaťa do rodiny,“ uvádza Lenka Hujdičová z Návratu.
Výsledky výskumu nám umožňujú hlbšie analyzovať problém prečo naša spoločnosť a jej mechanizmy zlyhávajú v skutočnom riešení problému starostlivosti o opustené deti na Slovensku. Sociologička Lýdia Marošiová z výskumnej agentúry Krajinka hovorí, "Účastníci výskumu nemajú k dispozícii z médií alebo iných zdrojov informácie o tom, že väčšina zo 6000 opustených detí čaká na pestúnske rodiny. Odmietajú síce detské domovy, ale myslia si, že tieto deti je možné a potrebné adoptovať. Teda umožniť týmto deťom, aby sa stali súčasťou inej rodiny po tom, čo ich pôvodná rodina zlyhala. Títo mladí rodičia nevedia, aký je zmysel pestúnskej rodiny pre dieťa. Nevidia rozdiel medzi nezrušiteľnou adopciou dieťaťa (osvojením) a prijatím dieťaťa do pestúnskej rodiny. Nevedia ani ako sa vysporiadať s výzvami, ktoré čakajú na potencionálnych pestúnskych rodičov, napríklad s existenciou, či dokonca aktivitou pôvodnej rodiny dieťaťa."
"Na druhej strane", pokračuje Marošiová, "výskum otvára otázku potenciálu slovenskej spoločnosti tento spoločenský problém riešiť. Na základe tejto sondy sa dá predpokladať, že „služba“ dieťaťu v mene dobrej veci - teda opatera dieťaťa, ktoré takúto pomoc potrebuje, je pre mnohých Slovákov racionálne prijateľná. Respondenti na vybranej vzorke takúto schopnosť, či kapacitu preukázali. Urobili to spôsobom, ktorí svedčí o ich morálnom kredite – že by pomohli deťom v núdzi na strane príbuzných, známych a detí, ktoré by osobne poznali z ich susedstva a podobne."
Návrat na tieto zistenia reaguje posilnením aktivít priamo v komunitách. V rámci Týždňa pre rodinu prídu do spoločenstiev pestúnski rodičia spolu s odbornými pracovníkmi Návratu. Práve pestúnski rodičia môžu svojim vlastným príkladom motivovať ďalších rodičov, aby boli aktívni a v pravý čas vedeli ako zareagovať pri riešení situácie konkrétnych detí z ich komunity. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pomôcť opustených deťom a vziať si ich do rodiny však tiež potrebujú pomoc. Záujemcom o adopciu, pestúnsku starostlivosť či profesionálne rodičovstvo sa už štrnásty rok venuje Návrat, akreditovaná organizácia, ktorá záujemcov nielen vyhľadáva, ale ich aj na novú úlohu pripravuje. Popri centre v Bratislave pracujú aj centrá v regiónoch, v Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. Vo viacerých mestách sa sformovali aj Kluby náhradných rodín, ktoré organizuje Návrat a Asociácia náhradných rodín.
Zistenia výskumu, že slovenskej verejnosti je model pestúnskej rodiny nepríliš známy sú podporené aj oficiálnymi štatistikami o počte a zložení pestúnskych rodín. Na Slovensku existuje len niečo viac ako 600 rodín, ktoré majú do pestúnskej starostlivosti zverené cudzie dieťa. Tieto rodiny majú v rodine priemerne jedno až dve pestúnske deti.
"Odborníci sa zhodujú v stanovisku, že dieťa potrebuje žiť vo vzťahu s blízkym dospelým človekom, že potrebuje rodinu", hovorí Marek Roháček z Návratu. Nestačí mu racionálna výživa, primerané prostredie, výchovná a zdravotná starostlivosť. Potrebuje aby ho mal niekto rád, aby bol stále pri ňom, aby s ním zdieľal radosti aj strasti, úspechy aj neúspechy, aby ho pochválil aj skritizoval, aby pri ňom vždy stál. Odborníci sa zhodujú v tom, že toto dieťaťu nemôže poskytnúť inštitucionálna starostlivosť a teda by mala slúžiť len v nevyhnutných prípadoch, krátkodobo, na prekonanie krízovej situácie a nájdenie pre dieťa prijateľnejšieho riešenia.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd. Pestúnom sa môže stať osoba, ktorá morálne a občiansky bezúhonná a úspešne absolvuje prípravu na náhradné rodičovstvo. Do pestúnskej starostlivosti môže byť zverené každé dieťa, ktoré aktuálne nežije v svojej biologickej rodine, bez ohľadu na to, či náhradnú starostlivosť potrebuje na dlhší či kratší čas, resp. na čas vopred nedefinovaný. Rodič sa k zvereniu dieťaťa do pestúnstva vyjadruje, ale nevyžaduje sa jeho súhlas, súd dieťa do pestúnskej starostlivosti zverí aj keď rodič nesúhlasí, pokiaľ sám nie je schopný sa oň postarať. Pri pestúnskej starostlivosti sa predpokladá kontakt biologického rodiča a dieťaťa. "Z právneho hľadiska končí pestúnska starostlivosť dosiahnutím plnoletosti, ale ľudsky, psychicky a sociálne vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej," hovorí Milada Bohovicová, koordinatorka žilinského Centra Návrat.

Návrat realizuje v týchto dňoch celoslovenský mediálny a komunikačný projekt Dieťa potrebuje rodinu, ktorý práve vrcholí aktivitami Týždňa pre rodinu. Vo viac ako 30 materských a komunitných centrách sa uskutočnia verejné premietania a diskusie s odborníkmi a pestúnskymi rodičmi o vzťahu rodiča a dieťaťa a pestúnskej rodine. Spolu 1000 mamičiek a ich partnerov dostane v pôrodniciach alebo počas prípravy na pôrod a rodičovstvo nosič s filmom Sedem magických rokov. Prostredníctvom Štafety rodičovstva dostane 100 pestúnskych rodičov možnosť darovať nosič s fimom 7 magických rokov konkrétnej rodine vo svojom okolí a symbolicky tak odovzdať štafetu rodičovstva.

Cieľovou skupinou projektu sú rodičia, ktorí sú citliví na potreby opustených detí a prostredníctvom vlastného rodičovstva si uvedomujú, že deti musia vyrastať v rodine. Snahou realizátorov projektu je s podporou medií „rozprúdiť verejnú diskusiu o tom, čo by mladým rodičom pomohlo, aby sa stali pestúnskou rodinou.“

Převzato z http://zpravodajstvi.ecn.cz/?x=2054911